Dejiny pracovného času - 2. časť

Po Anglicku prijalo pracovné zákony aj Nemecko. Vo Francúzsku bol prvý zákon týkajúci sa problematiky pracovného času prijatý už v roku 1841, tento však obmedzoval len pracovný čas detí pracujúcich v baniach a v praxi bol zväčša ignorovaný. Zásadné zmeny vo francúzskom pracovnom práve nastali až v 30. rokoch 20. storočia.

Jednou z najvýznamnejších udalostí medzivojnového obdobia 1914 - 1945 z pohľadu pracovného práva bolo založenie Medzinárodnej organizácie práce (MOP), ktorá vznikla 28. júna 1919 na parížskej mierovej konferencii. Ako autonómna organizácia bola pričlenená k Spoločnosti národov. Jej stanovy, nazvané Ústava, tvorili XIII. časť Versaillskej zmluvy a boli zahrnuté aj do ostatných mierových zmlúv uzavretých po prvej svetovej vojne. Prvýkrát v histórii vznikla medzinárodná organizácia, ktorej úlohou je prijímanie dohovorov a odporúčaní týkajúcich sa výhradne pracovného práva.

Prvý dohovor MOP bol v roku 1919 dohovor o obmedzení pracovného času na osem hodín denne a štyridsaťosem hodín týždenne v priemyselných podnikoch. Medzi ďalšie významné dohovory MOP patrí dohovor o zavedení týždenného odpočinku v priemyselných podnikoch z roku 1921, dohovor o úprave pracovného času v obchode a v úradoch z roku 1930 a dohovor o skrátení pracovného času na štyridsať hodín týždenne z roku 1935.

Ďalším charakteristickým rysom medzivojnového obdobia bolo postupné zavádzanie osemhodinového pracovného dňa v rôznych krajinách. Prvou krajinou na európskom kontinente, ktorá zaviedla osemhodinový denný pracovný čas, bolo Rusko. Stalo sa tak v roku 1917, len štyri dni po októbrovej revolúcii. V roku 1919 bol osemhodinový denný pracovný čas zavedený aj v Španielsku a Portugalsku. Vo Francúzsku bol osemhodinový pracovný deň uzákonený v roku 1936 a v Spojených štátoch amerických v roku 1938 (Fair Labor Standards Act). Osemhodinový pracovný deň bol v tomto období aspoň čiastočne zavedený aj v niektorých ďalších štátoch na americkom kontinente.

Po zániku Spoločnosti národov sa Medzinárodná organizácia práce stala autonómnou súčasťou Organizácie Spojených národov. Medzi najvýznamnejšie dohovory z tohto obdobia upravujúce problematiku pracovného času patria dohovor o nočnej práci žien zamestnávaných v priemysle z roku 1948, dohovor o pracovnom čase a dobách odpočinku v cestnej doprave z roku 1979 a dohovor o pracovnom čase námorníkov a o obsadzovaní posádky lodí z roku 1996.

V neskoršom období získavalo čoraz väčší vplyv na úpravu pracovného času na európskom kontinente Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) (neskôr Európske spoločenstvo, resp. Európska únia). Prvým významným aktom EHS v tejto oblasti bolo Odporúčanie Rady 75/457/EHS o 40-hodinovom pracovnom týždni a štvortýždňovej ročnej platenej dovolenke z 22. júla 1975. V roku 1993 nasledovala smernica Rady 93/104/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, novelizovaná smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/34/ES a napokon v roku 2003 nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.

Pozrite si prvú časť článku:
Dejiny pracovného času - 1. časť

---