podpora@humanet.sk +421 905 510 687 +421 905 499 052 Podpora Videonávody Príručky Školenia Novinky

28.10.2013 / Sviatok, náhrada za sviatok, práca vo sviatok

Mzda za sviatok

Podľa Zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sa za sviatky pre účely Zákonníka práce považujú dni: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. až 26. december. Sviatok patrí medzi dni pracovného pokoja, v ktorých môže zamestnávateľ nariadiť prácu len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (§ 94 ZP). To, či sa za sviatok bude platiť mzda, náhrada mzdy alebo iné plnenie závisí od toho, či sviatok pripadol na obvyklý pracovný deň zamestnanca alebo na deň pracovného pokoja, či zamestnanec v tento deň pracoval alebo nie.

Sviatok pripadol na obvyklý pracovný deň zamestnanca - zamestnanec nepracoval

V prípade, že sviatok pripadol na obvyklý pracovný deň zamestnanca a ten nepracuje, Zákonník práce ho chráni, aby mu neušla mzda. Ak ide o hodinovo odmeňovaného zamestnanca, ten za deň sviatku dostane náhradu mzdy v sume priemerného zárobku. Ak ide o mesačne odmeňovaného zamestnanca, deň sviatku sa považuje za odpracovaný a patrí mu zaň mzda. To znamená, že napriek tomu, že zamestnanec vo sviatok nepracoval, mzda sa mu o tento deň krátiť nebude. Zároveň sa tento deň pripočíta k odpracovaným dňom, napr. na účely nároku na dovolenku. Zamestnávateľ môže dohodnúť v kolektívnej zmluve, alebo v pracovnej zmluve, že aj mesačne odmeňovanému zamestnancovi bude za sviatok platiť náhradu mzdy (§ 122 ods. 3 ZP).

Sviatok pripadol na obvyklý pracovný deň zamestnanca - zamestnanec pracoval

Napriek tomu, že Zákonník práce hovorí o tom, že prácu vo sviatok možno nariadiť len v nevyhnutných prípadoch, v § 94 ods. 3 a 4 sú uvedené prípady, kedy prácu vo sviatok možno nariadiť. Medzi ne patrí napríklad práca v nepretržitej prevádzke. Ak teda zmenovému zamestnancovi pripadne sviatok na jeho zmenu, má nárok nielen na mzdu, ale aj mzdové zvýhodnenie za sviatok a to v sume 50 % jeho priemerného zárobku. Táto sadzba je minimálna (garantovaný právny nárok), preto mzdové zvýhodnenie možno dohodnúť priaznivejšie v prospech zamestnanca.

Zamestnanec sa môže so zamestnávateľom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok namiesto mzdového zvýhodnenia (§ 122 ods. 2 ZP). Tak si zmenový zamestnanec môže miesto vyplatenia mzdového zvýhodnenia vziať za prácu vo sviatok náhradné voľno, za ktoré dostane rovnaké plnenie ako zamestnanec s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, ktorý vo sviatok nepracoval (mesačne odmeňovaný – mzdu, hodinovo odmeňovaný – náhradu mzdy, mesačne odmeňovaný, ak je tak dohodnuté v zmluve – náhradu mzdy).

Ak zamestnanec, ktorý vo sviatok zvyčajne nepracuje (bežný zamestnanec), bude pracovať, má tiež nárok na mzdové zvýhodnenie za sviatok. Okrem toho, ak by v tento deň pracoval dlhšie, ako určuje jeho pracovná doba, tento čas sa považuje za nadčas, za ktorý má nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za nadčas. (najmenej 25 % priemerného zárobku, pri rizikových prácach najmenej 35 % priemerného zárobku).

Sviatok pripadol na deň pracovného pokoja - zamestnanec nepracoval

Zamestnanec nemá nárok na žiadne plnenie zo strany zamestnávateľa.

Sviatok pripadol na deň pracovného pokoja - zamestnanec pracoval

Zamestnanec má nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a navyše, keďže pracuje nad rámec určeného týždenného pracovného času, má nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas. Zamestnanec sa môže dohodnúť so zamestnávateľom na čerpaní náhradného voľna, vtedy mu mzdové zvýhodnenie ani za sviatok, ani za nadčas nepatrí. Za čerpanie náhradného voľna, keďže pracoval vo sviatok, mu však patrí náhrada resp. mzda (§ 122 ods. 2 ZP).