Platená dovolenka u nás a vo svete

Platená dovolenka je benefit, na ktorý sme si už zvykli, že nám automaticky patrí potom, ako uzatvoríme pracovný pomer. Nie vždy to tak ale bolo.

História platenej dovolenky

Prvé uzákonenie nároku na platenú dovolenku v Československu bolo zavedené pre baníkov a to v roku 1921 zákonom č. 262/1921 Zákon , kterým se zavádí placená dovolená pro dělníky při dolování na vyhrazené nerosty. Nárok na dovolenku bol podľa odslúženej doby od 5 dní za odslúženú dobu od 1 do 5 rokov až po 12 dní za odslúženú dobu viac ako 15 rokov, pričom nedele a sviatky, na ktoré pripadla dovolenka, sa započítali a patrila za ne náhrada mzdy vypočítaná z priemerného zárobku.

O niečo neskôr bol zákonom č. 67/1925 Zákon, kterým se zavádí placená dovolená pro zaměstnance zavedený zákonný nárok na platenú dovolenku pre zamestnancov v pracovnom alebo služobnom pomere, ktorý nebol vedľajším pomerom. Nárok na dovolenku vznikol po jednoročnom nepretržitom zamestnaní u jedného zamestnávateľa v jednom podniku v rozsahu 6 dní do roka. Po odpracovaní 10 rokov sa nárok zvýšil na 7 dní a po pätnástich rokoch na 8 dní v roku. Nedele a sviatky, ktoré pripadli na dovolenku, sa do nej započítavali a platilo sa za ne. Za dobu dovolenky patrila zamestnancovi náhrada a to v sume priemerného zárobku za posledné 4 týždne pred dovolenkou. Podľa zákona sa dovolenka mala spravidla udeľovať v čase medzi 1. májom a septembrom. Na túto platenú dovolenku však nemali nárok všetci zamestnanci.

Uzákonenie platenej dovolenky


Prvá jednotná úprava sa uskutočnila v roku 1954 zákonom č. 3/1954 Zákon o placené dovolené na zotavenou v roce 1954. Pre všetkých stálych pracovníkov určila dovolenku v rozsahu dvoch až štyroch týždňov a pre baníkov pracujúcich pod zemou v rozsahu piatich týždňov. Už táto zákonná úprava zaviedla do praxe pojmy ako základná výmera dovolenky, pomerná časť dovolenky, dodatková dovolenka, náhrada za nevyčerpanú dovolenku.

Dočasná úprava z roku 1954 sa v roku 1959 zákonom č. 81/1959 Zákon o placené dovolené na zotavenou prevzala ako trvalá a po určitých korekciách sa neskôr včlenila do Zákonníka práce. Podľa zákona č. 81/1959 bola čakacia doba na nárok na platenú dovolenku 11 mesiacov nepretržitého pracovného pomeru u jedného zamestnávateľa, pričom v danom roku musel zamestnanec odpracovať 75 dní. Základná výmera bola 2 týždne. Na 3 týždne dovolenky vznikol nárok po 5 rokoch a na 4 týždne po 15 rokoch pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa. Tento zákon zaviedol dovolenku pre učiteľov – 8 týždňov učiteľom škôl, 6 týždňov učiteľkám v materských školách a 4 týždne pre vychovávateľov.

Nárok na platenú dovolenku na Slovensku

V súčasnej dobe majú zamestnanci na Slovensku nárok na dvadsať dní dovolenky po odpracovaní 60 dní v kalendárnom roku. Nárok na 25 dní dovolenky majú tí zamestnanci, ktorí v danom roku dovŕšili 33 rokov. Ak zamestnancovi nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok, ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, zamestnanec má nárok na 1/12 dovolenky za každých odpracovaných 21 dní. Je to tzv. dovolenka za odpracované dni.

Zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Platená dovolenka vo svete

Priemerná dovolenka v Európskej únii je viac ako 20 dní, pričom je zákonom stanovená a preplácaná zamestnávateľom.

Platená dovolenka

V Poľsku majú zamestnanci nárok na 20 dní dovolenky po odpracovaní 10 rokov. Vo Švajčiarsku majú zamestnanci nárok na 25 dní dovolenky až po dovŕšení 50 rokov veku. V Rakúsku majú zamestnanci nárok na 30 dní dovolenky po odpracovaní 26 rokov.

V USA nie je zákonom upravená dĺžka dovolenky. Dĺžka dovolenky závisí od regiónu a od zamestnávateľa, často krát si ju musí dojednať sám zamestnanec pri nástupe do pracovného pomeru. Najkratšiu dovolenku majú zamestnanci v ázijských krajinách. V Japonsku napríklad nemajú všetci zamestnanci nárok na platenú dovolenku. Postupne ju začínajú zavádzať kvôli vysokej úmrtnosti z prepracovania. V priemere mali Japonci zaplatených 10 dní dovolenky v roku.