Povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie zamestnancov

Povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie zamestnancov

Povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie zamestnancov

Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 152 Zákonníka práce zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Osobitne upravenou povinnosťou pre zamestnávateľov je poskytovanie stravy zamestnancom, ktorí sú zároveň vyslaní na pracovnú cestu, kedy platí nasledovná podmienka: ak bol zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu, ale na svojom pravidelnom pracovisku odpracoval viac ako štyri hodiny, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť mu stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti.

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách (od 1.11.2014 suma 4,20€). V roku 2016 si zamestnávateľ účtuje priamo ako daňový výdavok zodpovedajúci maximu 55% hodnoty stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín sumu 2,31€.

Takýto príspevok je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 4. Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu.

Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky v tomto prípade musí predstavovať najmenej 75% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. To znamená, že od 1.1.2014 hodnota stravovacej poukážky musí byť minimálne 3,15€ (75% z 4,20).

V prípade stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, je súčasne limitovaná aj výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 3% z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.

Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi finančný príspevok v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, len v nasledovných prípadoch:

  • ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku, alebo
  • ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie poskytovaním teplého hlavného jedla vrátanie vhodného nápoja zamestnancovi ani vo vlastnom stravovacom zariadení, ani v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa ani prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, alebo
  • ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Finančný príspevok poskytne zamestnávateľ aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, alebo ak by takého zabezpečenie stravovania bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov nielen rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie ako svojim zamestnancom, ale môže aj:

  • umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
  • upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci.