Aby sme mohli zlepšovať služby na www.humanet.sk, využívame cookies. Viac info. OK
Mzdy a personalistika +421 905 499 052 Účtovníctvo +421 905 510 687 Podpora Videonávody Príručky Školenia Novinky

16.05.2017 / Pracovné prostredie – 2. časť - Hluk na pracovisku

Pracovné prostredie - Hluk na pracovisku

Pracovné prostredie – 2. časť - Hluk na pracovsku

Hluk zaraďujeme medzi jeden z najrozšírenejších škodlivých faktorov pracovného prostredia a jeho intenzita (hlasitosť) sa meria v decibeloch (dB).

Pojem hluk je každý nežiaduci, rušivý, nepríjemný alebo škodlivý zvuk. Zvuk predstavuje akustické vlnenie schopné vyvolať u človeka vnem.

Vo všeobecnosti hluková záťaž populácie predstavuje z pracovného prostredia 40 % a mimopracovného prostredia 60 %.

Expozíciou hluku sa venuje nariadenie č. 555/2006 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku.

Riziko, vyplývajúce zamestnancovi z expozície hluku, musí zamestnávateľ odstrániť alebo znížiť na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň s prihliadnutím na technický pokrok a dostupnosť opatrení na odstránenie alebo zníženie hluku predovšetkým pri zdroji hluku.

Pri znižovaní rizík z expozície hluku zamestnávateľ vychádza zo všeobecných zásad prevencie, pričom prihliada najmä na:

  • iné metódy práce, ktoré znížia expozíciu hluku,
  • výber vhodného pracovného zariadenia s čo najmenšími emisiami hluku vrátane možnosti sprístupniť pre pracovníkov pracovné zariadenie spĺňajúce požiadavky príslušných predpisov,
  • stavebné a priestorové riešenie pracoviska a pracovných miest,
  • primerané informácie a praktický výcvik zamestnancov zameraný na správne zaobchádzanie s pracovným zariadením,
  • zníženie hluku technickými prostriedkami:
    • 1. šíreného vzduchom, napríklad protihlukovými clonami, krytmi, zvuk pohlcujúcimi obkladmi, a
    • 2. šíreného konštrukciami, napríklad tlmením alebo izoláciou,

  • vhodné spôsoby údržby pracovných zariadení, pracovných miest a systémov na pracovisku,
  • organizáciu práce zameranú na zníženie hluku:
    • 1. obmedzením trvania a úrovne expozície hluku,
    • 2. vhodným harmonogramom práce s primeranými prestávkami na oddych.


Nariadenie uvádza okrem iného aj prehľad činností a ich prislúchajúci hluk na pracovisku v prípade 8 hodinovej pracovnej zmeny.

Skupina prác Činnosť Činnosť
I Činnosť vyžadujúca nepretržité sústredenie alebo nerušené dorozumievanie; tvorivá činnosť.
Príklad:
Práca v kancelárskych priestoroch bez hlučných strojových zariadení; konverzácia s pacientom alebo návštevníkmi; bežná výučba (nie vo výrobných priestoroch a bez prítomnosti ďalších zdrojov hluku); schôdze a rokovania.
40
II Činnosť, pri ktorej dorozumievanie predstavuje dôležitú súčasť vykonávanej práce; činnosť, pri ktorej sú veľké nároky na presnosť, rýchlosť alebo pozornosť.
Príklad:
Kontrola alebo riadenie výroby a diaľkové ovládanie; ručná montáž/kompletizovanie, kontrola a pod.; práce, ktoré sú spojené s účtovnými úkonmi alebo prácou na počítači; bežná kancelárska práca, laboratóriá.
50
III Činnosť rutinnej povahy, pri ktorej je dorozumievanie súčasťou vykonávanej práce; činnosť vykonávaná na základe čiastkových sluchových informácií.
Príklad:
Triedenie, balenie, práca v sklade a pod.; obsluha v reštauráciách iných ako tanečné kluby a diskotéky.
65
IV Činnosť, pri ktorej sa používajú hlučné stroje a nástroje alebo ktorá je vykonávaná v hlučnom prostredí, vyžaduje aspoň čiastkové sluchové informácie a nespĺňa podmienky zaradenia do skupín I, II alebo III.
Príklad:
Prevažne fyzická práca, práca s využitím zariadení a výrobných procesov vo výrobných priestoroch a závodoch; poľnohospodárstvo a lesníctvo, stavebníctvo a ťažký priemysel; obsluha nákladných dopravných zariadení; práca v tanečných reštauráciách a diskotékach; vodič motorového vozidla.
80

Pôsobenie hluku na človeka predstavuje Lehmanove rozdelenie pásiem hluku podľa rôznej intenzity:

  • 0 dB - bezzvukovosť, ktorá je pre človeka škodlivá, je to hodnota pod absolútnym prahom počuteľnosti,
  • do 30 dB - normálne prírodné prostredie, šum dažďa, vetra, pohyby ľudí, zvierat a pod.
  • 30 - 65 dB - hluk relatívny, ktorý sa za určitých okolností môže stať pre človeka škodlivý. Rozhodujúci je citový vzťah človeka k hluku, najmä pri dlhotrvajúcom pôsobení. Ide o normálny rozhovor, tichú až stredne hlučnú ulicu.
  • 65 - 95 dB - absolútny hluk, ktorý sa pre človeka stáva rýchlo škodlivý bez ohľadu na duševný postoj. Funkčné telesné zmeny sú závislé predovšetkým od hladinu hluku. Je to hluk na veľmi rušných križovatkách, v továrenských halách, krik.
  • 95 - 130 dB - okrem vzniku duševných a funkčných telesných reakcií skôr alebo neskôr sa poškodzuje sluch. Je to hluk vo veľmi hlučných továrenských prevádzkach, hluk štartujúceho lietadla, veľkých motorov a strojov, silné unikanie pary a pod.
  • nad 130 dB - prah bolesti. Hluk spôsobuje bolesť a poškodzuje vnútorné ucho.

Zdroj: Nariadenie č. 115/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku.

Zaujala vás novinka? Podeľte sa o ňu s vašimi známymi.