Vrátenie náhrady za prečerpanú dovolenku

Ako sa vysporiadať so situáciou, keď si zamestnanec počas roka vyčerpal viac dovolenky ako bol jeho skutočný nárok na dovolenku?

Podľa § 131 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ prednostne vykoná tieto zrážky zo mzdy:

  • poistné na sociálne poistenie
  • preddavky poistného na verejné zdravotné poistenie
  • nedoplatky z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie
  • príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu
  • zrážku preddavku na daň alebo dane
  • nedoplatok preddavku na daň
  • daňový nedoplatok
  • nedoplatok, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva
  • nedoplatok z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti

Po vykonaní týchto „prednostných“ zrážok môže zamestnávateľ podľa § 131 ods. 2 Zákonníka práce zraziť zo mzdy len:

  • preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy
  • sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom
  • peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov
  • neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu
  • nevyúčtované preddavky cestovných náhrad
  • náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol
  • náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol
  • sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4

§ 131 Zákonníka práce definuje zrážky zo mzdy a poradie zrážok. V odstavci 2 definuje tie plnenia zamestnávateľa, ktorá je zamestnanec za podmienok určených Zákonníkom práce, povinný zamestnávateľovi vrátiť, resp. zamestnávateľ má právo ich zamestnancovi strhnúť zo mzdy bez toho, aby musel so zamestnancom uzatvoriť dohodu o zrážkach. Vo väčšine prípadov ide o plnenia, ktoré nevstupujú do zdaniteľného príjmu zamestnanca a teda neovplyvňujú výpočet dane a odvodov. Sú tu však tri zrážky: preddavok na mzdu, náhrada mzdy za dovolenku a odstupné, ktoré boli pôvodne zamestnancovi vyplatené, a teda tvorili zdaniteľný príjem, z ktorého sa odviedli odvody na zdravotné a sociálne poistenie a daň. Ak vznikne situácia, že zamestnanec musí tieto plnenia vrátiť, podľa výkladu Sociálnej poisťovne sa tieto plnenia musia posudzovať striktne podľa Zákonníka práce, teda ako zrážka zamestnanca.

Čo to v praxi znamená?

Príklad:
Zamestnanec v marci 2014 čerpal dovolenku za aktuálny kalendárny rok v rozsahu 3 týždňov, ktorú mu nariadil zamestnávateľ z prevádzkových dôvodov. Zvyšok mesiaca zamestnanec maródoval. V marcovej výplate mu boli vyplatené štvrťročné prémie v sume 100 €, Takže mzdu za marec 2014 tvorila náhrada mzdy za čerpanie dovolenky v sume 242,76 €, prémie v sume 100 € a náhrada za dočasnú pracovnú neschopnosť v sume 38,63 €. Do zdaniteľnej mzdy a vymeriavacieho základu na sociálne a zdravotné poistenie vstúpila suma 342,76 €, z ktorej zaplatil odvody a daň v celkovej sume 102,31 €. Zamestnávateľ za tohto zamestnanca zaplatil odvody v sume 120, 61 €. Pri preberaní mzdy zamestnanec zistil, že mu zamestnávateľ vyplatil prémie, na ktoré podľa svojich vedomostí, nemal mať nárok, na čo zamestnávateľa upozornil.

Následne zamestnávateľ z dôvodu zrušenia prevádzky ukončil so zamestnancom pracovný pomer dohodou podľa § 63 ods. 1 písm. a) k 30.4.2014.

Pri výpočte mzdy za mesiac apríl 2014 musí zamestnávateľ riešiť tieto skutočnosti:

  1. Zamestnávateľ zamestnancovi omylom vyplatil prémie v sume 100 €. Podľa § 131 ods. 2 písm. a) a podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce má zamestnávateľ právo na vrátenie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov.
  2. Zamestnanec si začiatkom roka čerpal 1,5 dňa dovolenky a následne v marci musel čerpať ďalších 15 dní. Pri jeho ročnom nároku na dovolenku 20 dní a skončení pracovného pomeru k 30.4.2014 má ku dňu skončenia pracovného pomeru 15 dní prečerpanej dovolenky. Zamestnávateľ má podľa § 131 ods. 2 písm. g) právo na vrátenie náhrady mzdy za dovolenku, na ktorú mu nevznikol nárok. To je suma náhrady vyplatená v mesiaci marec 2014 vo výške 242,76 €.

Podľa výkladu Sociálnej poisťovne, keďže Zákonník práce tieto nároky na vrátenie definuje ako zrážky zamestnanca, zrážka nevstupuje do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie. Ďalším argumentom Sociálnej poisťovne je, že dni dovolenky sa vrátením náhrady nezrušia a nezmenia na dni neplateného voľna, a preto nie je možné ponížiť vymeriavací základ a ani základ dane o sumu vrátenej náhrady prečerpanej dovolenky, čo sa však netýka vrátenia odstupného či neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov.

To znamená, že zamestnanec musí vrátiť zamestnávateľovi celú čiastku, ktorá v marcovej výplate tvorila zdaniteľný príjem, v našom príklade 342,76 €, pričom Sociálna poisťovňa trvá na tom, že z tejto čiastky zdaniteľného príjmu zamestnancovi vrátenie poistného nepatrí. Zamestnanec a zamestnávateľ tak zaplatí odvody na sociálne poistenie aj z príjmu, ktorý zamestnanec nakoniec nemal.

Finančná správa SR sa k tejto otázke vyjadrila tak, že zamestnávateľ má o tento zdaniteľný príjem znížiť základ dane v mesiaci, kedy zamestnanec opäť bude mať zdaniteľný príjem. Čo však v prípade, že zamestnanec u zamestnávateľa už žiaden zdaniteľný príjem nemá, resp. ho má nedostatočný, na to sme odpoveď z Finančnej správy SR nedostali.

Odpoveď zo zdravotných poisťovní sa nám zatiaľ získať nepodarilo.