Nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky

Nevyčerpaná dovolenka

Má zamestnanec nárok na konci roka na preplatenie nevyčerpanej dovolenky?

Má, ale nie na celý zostatok nevyčerpanej dovolenky. Nárok na preplatenie náhrady mzdy má zamestnanec len za tú časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka (§ 116 ods. 2 Zákonníka práce). Za túto časť dovolenky je zamestnávateľ povinný preplatiť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Zákonník práce neurčuje presne termín, dokedy sa musí náhrada preplatiť, ale je všeobecne prijaté, že sa prepláca vo vyúčtovaní mzdy za mesiac december.

Za prvé štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktoré zamestnanec nevyčerpal ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, a ani za vzniknutý nárok na dovolenku za aktuálny rok, zamestnancovi náhrada na konci roka nemôže byť vyplatená. Táto časť dovolenky môže byť preplatená len pri skončení pracovného pomeru (§ 116 ods. 3 Zákonníka práce).

Príklad

Zamestnancovi ku koncu roka 2014 zostalo nevyčerpaných 5 týždňov dovolenky za rok 2014 a 2 týždne za rok 2013 z celkového ročného nároku 5 týždňov (4 týždne základnej výmery dovolenky + 1 týždeň, lebo má viac ako 33 rokov).

5 týždňov dovolenky z roku 2014 prechádza do roku 2015, na túto časť dovolenky zamestnávateľ k 31.12.2014 vytvorí rezervu na nevyčerpanú dovolenku.

Za 1 týždeň z roku 2013 (časť nevyčerpanej dovolenky nad rámec základnej výmery) zamestnávateľ v mzde za december 2014 vyplatí zamestnancovi náhradu mzdy v sume priemerného zárobku.

Zvyšný 1 týždeň nevyčerpanej dovolenky z roku 2013 zamestnancovi „prepadne“.

Podmienky nároku na dovolenku, krátenia dovolenky, čerpania dovolenky a poskytovania náhrad za dovolenku sú ustanovené v § 100 až § 117 Zákonníka práce. Pre účely sledovania skutočností určených Zákonníkom práce je vhodné, aby zamestnávateľ viedol evidenciu nároku, čerpania, zostatku a prípadného krátenia dovolenky podľa jednotlivých zamestnancov.

Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka (§ 113 ods. 2 Zákonníka práce).

Tak ako má zamestnanec pri ukončení pracovného pomeru nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky, tak naopak, zamestnávateľ má nárok na vrátenie náhrady mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, alebo na ktorú zamestnancovi nárok nevznikol (§ 117 Zákonníka práce). Túto náhradu môže zamestnávateľ zamestnancovi zraziť zo mzdy aj bez písomného súhlasu zamestnanca (§ 131 ods. 2 písm. g) Zákonníka práce).