Trvanie materskej dovolenky osamelej matky

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce osamelej žene materská dovolenka v trvaní 37 týždňov. Status osamelosti definuje § 40 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, ktorý určuje, že osamelou zamestnankyňou je zamestnankyňa, ktorá žije sama a je slobodná, ovdovená alebo rozvedená, alebo sa za osamelú považuje z iných vážnych dôvodov.

Slobodná matka však nemusí automaticky spĺňať podmienku osamelosti. Za osamelú sa totiž nepovažuje osoba, ktorá žije v domácnosti s inou fyzickou osobou, napr. s rodičom, s ktorým sa spoločne podieľajú na úhrade nákladov napr. na nájomné, ako aj na úhrade ďalších nákladov spojených s chodom domácnosti. Splnenie podmienky osamelosti je potrebné sledovať ku koncu 34. týždňa materskej dovolenky (základné trvanie materskej dovolenky).

Vyplácanie materského

Z pohľadu nároku na materské, podľa § 48 Zákona o sociálnom poistení má osamelá poistenkyňa nárok na materské 37 týždňov. O predĺženie poberania dávky materské z dôvodu osamelosti žena žiada krátko pred uplynutím 34. týždňa v pobočke, ktorá jej dávku vypláca. Osamelosť preukazuje čestným vyhlásením, v ktorom okrem dôvodu osamelosti uvedie aj to, že preberá právnu zodpovednosť za nepravdivého vyhlásenia. Ak Sociálna poisťovňa zistí, že informácie v čestnom vyhlásení sa nezakladajú na pravde, materské za obdobie od začiatku 35. týždňa do konca 37. týždňa odníme a dávku nevyplatí. Ak už bola dávka vyplatená, vzniká matke dieťaťa povinnosť materské odo dňa, od ktorého jej nepatrilo, vrátiť Sociálnej poisťovni.

Osamelosť na účely nemocenského poistenia

Pojem osamelosť nie je v Zákone o sociálnom poistení zadefinovaná. Sociálna poisťovňa preto pri definícii osamelosti vychádza z nasledovných prameňov:

• historicky zaužívané definície, t. j. definície, ktoré obsahovali právne predpisy v oblasti nemocenského poistenia účinné pred prijatím Zákona o sociálnom poistení
• § 40 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, podľa ktorého osamelý zamestnanec je zamestnanec, ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena; za osamelého zamestnanca sa považuje aj osamelý muž alebo žena z iných vážnych dôvodov
• § 115 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby

Z historického hľadiska dôvodom predĺženia poskytovania peňažnej pomoci v materstve (dnes materské) bola zložitejšia sociálna situácia osamelej pracovníčky ako vydatej. Do 31. augusta 1984 sa zisťovalo, či je pracovníčka odkázaná obživou len na svoje pracovné príjmy. Ak žila napr. s rodičmi, nebolo ju možné považovať za osamelú, nakoľko sa rátalo s hmotnou podporou zo strany rodičov. Zisťovanie tejto podmienky spôsobovalo v praxi aplikačné problémy, preto sa od nej od 1. septembra 1984 upustilo. Od 1. septembra 1984 mala každá slobodná, rozvedená, ovdovená alebo z iných vážnych dôvodov osamelá pracovníčka nárok na predĺžené poskytovanie peňažnej pomoci v materstve za predpokladu starostlivosti o dieťa.

V súčasnej dobe Sociálna poisťovňa považuje za osamelé také poistenkyne, ktoré žijú v domácnosti samé, pričom sú slobodné, ovdovené alebo rozvedené, prípadne z iných vážnych dôvodov osamelé a nežijú s druhom. Iné vážne dôvody osamelosti sa posudzujú individuálne. Najčastejšie ide o prípady vydatých žien, ktorých manžel je vo väzbe alebo vykonáva trest odňatia slobody v dĺžke najmenej jedného roka, je nezvestný a je po ňom vyhlásené pátranie alebo je na dlhodobom liečení trvajúcom najmenej jeden rok.

Pri posúdení domácnosti sa vychádza z jej definície v § 115 Občianskeho zákonníka a teda sa posudzuje tak naplnenie partnerskej osamelosti – fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú, ako aj ekonomickej osamelosti – fyzické osoby, ktoré spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Ak nie sú oba predpoklady domácnosti naplnené súčasne, nejde o spoločnú domácnosť. Napr. ak poistenkyňa síce žije s rodičmi, avšak všetky náklady na domácnosť uhrádzajú výlučne rodičia, nejde o spoločnú domácnosť.

Pri preukazovaní osamelosti Sociálna poisťovňa vyžaduje predloženie hodnoverného dokladu príslušného orgánu (úmrtie – úmrtný list, rozvod – rozhodnutie príslušného súdu, iné vážne dôvody osamelosti – potvrdenie príslušného orgánu) spolu s čestným vyhlásením poistenkyne (poistenca) o tom, že nežije s druhom a ani nikým iným v spoločnej domácnosti. Sociálna poisťovňa spravidla neskúma pravdivosť tvrdení uvedených v čestnom vyhlásení. Pokiaľ však vzniknú dôvodné pochybnosti o pravdivosti týchto údajov, má možnosť preskúmať ich pravdivosť napr. prostredníctvom úhrad na bývanie (plyn, elektrina, dodávky tepla, vody). Pokiaľ je z týchto úhrad na bývanie zrejmé, že ich spoločne uhrádza niekoľko osôb, ktoré majú aj spoločné trvalé, prípadne prechodné bydlisko, predpoklad osamelosti možno spochybniť.

---