Workoholici všetkých zemí, spamätajte sa

Workoholik

Pracujeme veľa a tvrdo. Budujeme firmy, vedieme tímy, staráme sa o klientov. Keď nás niekto označí za workoholikov, sme na to takmer hrdí. Je to v poriadku?

Ráno vstanete a myslíte na prácu. Ste v práci a nestíhate. Prídete domov a myslíte na prácu. To ešte neznamená, že ste workoholik. Pracujete 60 až 80 hodín, ste neustále na telefóne a e-mailoch. Ani to z vás nerobí workoholika. Počítač vypínate o druhej v noci. Mikromanažujete. To všetko môže znamenať, že máte iba extrémny pracovný zápal. Ako teda spoznáte, či ste závislí na práci?

Pracant verzus workoholik

Pracant sedí v kancli a sníva o tom, že leží na pláži. Workoholik leží na pláži a sníva o tom, že sedí v kancli.

Pracovať extrémne veľa nemusí automaticky znamenať workoholizmus. Na Slovensku sa o ňom hovorí málo – ostatne ako o čomkoľvek, čo sa týka psychického zdravia. V skutočnosti ani nie je definovaný ako závislosť či porucha, má k nej však veľmi blízko.

Najviac sa jeho príznaky podobajú obsedantno-kompulzívnej poruche. Neviete sa zbaviť pocitu, že musíte niečo robiť. Ak nemáte čo, ste nervózni. Ak nepracujete, máte dokonca výčitky a cítite sa vinní. Niečo vám hovorí, že by ste mali pracovať viac. Alebo lepšie. Ale hlavne viac. Najhoršie na tom je, že nie ste nevyhnutne šťastnejší – rovnako ako alkoholik nie je šťastný zo svojej závislosti.

Kde sa berie workoholizmus?

Závislosť na práci je u mnohých snahou kontrolovať svoj život, svet okolo seba. Môže to byť dôsledok detstva v ťažkom prostredí, kde človek čelil situáciám, ktoré vtedy boli pre neho nezvládnuteľné. U iných to môže byť dôsledok vysokých očakávaní, ktoré na nich kládli rodičia. Podvedome sa tak snažia uspokojiť ich nároky.

Keďže workoholizmus je duševná závislosť, dá sa vybudovať aj bez špeciálnych predispozícií – postupným zvyšovaním dávok a znižovaním citlivosti. Najhoršie na tom je, že sa necítite dobre. Dávka práce vám prináša migrénu, bolesti chrbta, žalúdočné vredy... Vynechanie dávky z vás robí neurotikov alebo vám spôsobuje depresiu. To naozaj nie sú veci, na ktoré by mal byť človek hrdý.

Nulová produktivita

Pracovať veľa hodín a urobiť veľa práce neznamená to isté. Workoholici pracujú tak veľa, až sa rapídne znižuje ich výkonnosť. Úlohy, ktoré im kedysi trvali pol hodinu, sa natiahnu na celý deň. Tvrdá pravda je, že workoholici nie sú dobrí zamestnanci, šéfovia ani majitelia. Ich mozog je tak obsadený myslením na prácu, že na prácu samotnú im nezostáva mentálna kapacita.

Vyhorenie sa blíži pomaly, ale isto. Práca vás oberie o blízkych, pretože na nich nemáte čas a vyhorenie vás oberie o prácu, pretože vám už jednoducho nepôjde. Na konci vám tak nezostane nič. A zbavovať sa závislosti až keď ste prišli o všetko je veľmi hlúpy nápad.

Buďte hrdí na výsledky, nie na množstvo odrobených hodín

Pracovať veľa a tvrdo je úctyhodné. Nie je nič zlé na tom, mať ambície. Dávajte si však na seba pozor. Výsledkom nemusia byť iba zarobené peniaze, aj keď je to príjemný bočný efekt. Aj žiť pokojný život alebo mať zdravú firemnú kultúru sú výsledky, na ktoré sa patrí byť hrdý. Alebo mať nevyhorených zamestnancov, či sám nevyhorieť je celkom pekná vec. Čo vy na to?