Sme živnostníci a nemáme to ľahké

Každý vidí sto dôvodov, prečo nezačať. My vidíme jeden, prečo začať. Žijeme svoj sen aj keď spíme málo. Sme živnostníci. Malé firmy. Tímy ľudí, ktorí poháňajú tento systém.

Búšime do klávesníc. Žmúrime do monitorov. Mobil, e-mail, kalendár. Kopy a kopy papierov. Deadliny. Klienti. Stres. Pracujeme 10, 12, 16 hodín denne, šesť dní v týždni. Odišli sme z korporácií, opustili sme zamestnanecké benefity. Ale tak to má byť.

Niekedy zanedbávame blízkych. Rodinu, deti, priateľov. Občas nám to vyčítajú. Dúfame, že cítia, že to robíme pre nich. Nemáme víkendy a nepoznáme sviatky. Štyridsaťhodinový pracovný týždeň vyčerpáme v stredu podvečer a potom pokračujeme ďalej. Sme radi, ak si oddýchneme na Veľkú noc a na Vianoce. Ale nám to neprekáža.

Byrokracia, regulácie, zameškané faktúry. Ťažký deň, ťažký mesiac, ťažký rok. Stať sa môže všeličo. Ale nech príde čokoľvek, ráno vstaneme a pustíme sa do práce.

Ale nevybrali by sme si inú cestu. Chrbát ohýbame za stolom, nikdy však pred prekážkami. Kľučkujeme cez obmedzenia, no výzvam kráčame oproti. Hlavy máme v oblakoch, no nohami sme na zemi.

Sme živnostníci a nemáme to ľahké. Ale tak to má byť – pretože iba tvrdá práca stojí za to.

---