Čo sa mení v zákonoch od 1. mája 2018 – 1. časť

S účinnosťou od 1.5.2018 bol prijatý Zákon 63/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.



ákon novelizoval celý rad zákonov:
 

• Zákonník práce
• Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
• Zákon o štátnej službe
• Zákon o minimálnej mzde
• Zákon o dani z príjmov
• Zákon o sociálnom poistení
• Zákon o zdravotnom poistení
• Zákon o službách zamestnanosti

 

Priniesol viacero zmien, ktoré si predstavíme v dvoch častiach príspevku Čo sa mení v zákonoch od 1. mája 2018.

Zákonník práce

Zmluvne dohodnutá základná zložka mzdy musí byť najmenej v sume zverejnenej v ponuke zamestnania

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o službách zamestnanosti je zamestnávateľ po novom povinný pri zverejňovaní ponuky zamestnania uvádzať sumu základnej zložky mzdy, a v rámci predzmluvných vzťahov podľa § 41 ods. 10 Zákonníka práce má zamestnávateľ po novom povinnosť pri uzatvorení pracovnej zmluvy dohodnúť základnú zložku mzdy najmenej v sume, akú zverejnil v ponuke zamestnania.

Pri domáckej práci a telepráci nie je nárok na mzdové zvýhodnenia

Zamestnanec, ktorý vykonáva prácu formou domáckej práce, alebo telepráce, nemá aj naďalej nárok na mzdu za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, a s platnosťou od 1.5.2018 ani na mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu, samozrejme, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.

Pri ukončení pracovného pomeru zamestnávateľ už nie je povinný vydať potvrdenie o príjme

Z § 75 ods. 2 Zákonníka práce bolo vypustené ustanovenie o povinnosti zamestnávateľa vydať zamestnancovi pri ukončení pracovného pomeru potvrdenie s údajmi o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet podpory v nezamestnanosti. Túto povinnosť zamestnávateľ plnil zväčša vydaním potvrdenia o zdaniteľnom príjme. Táto povinnosť však zostala zamestnávateľovi aj naďalej podľa zo Zákona o dani z príjmov, t.j. potvrdenie o zdaniteľnom príjme je povinný vydať v termínoch podľa Zákona o dani z príjmov.

Pri dodatočnom vyplatení odchodného sa vydá zamestnancovi nové potvrdenie o zamestnaní

Ak zamestnávateľ vyplatí odchodné zamestnancovi dodatočne po skončení pracovného pomeru, je povinný mu vydať nový zápočtový list.

Dni pracovného pokoja na pracoviskách s nočnými zmenami

Novelou Zákonníka práce sa upresnila definícia dňa pracovného pokoja na pracoviskách s nočnými zmenami: Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína deň pracovného pokoja hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.

Pracovná pohotovosť vo sviatok

Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť pracovnú pohotovosť mimo pracoviska aj na dobu, počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo mzda. V tomto prípade má zamestnanec okrem náhrady mzdy alebo mzdy za neodpracovaný sviatok nárok aj na náhradu za pohotovosť podľa § 96 ods. 5 Zákonníka práce.

Výnimočne možno dohodnúť zúčtovanie mzdy za nadčas až v mesiaci čerpania náhradného voľna

V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno výnimočne dohodnúť, že dosiahnutá mzda za prácu nadčas sa zúčtuje až za čas čerpania náhradného voľna za prácu nadčas. V takom prípade sa doba práce nadčas započíta do odpracovaného času v mesiaci zúčtovania mzdy za nadčas. To platí aj pri výpočte priemerného zárobku na pracovnoprávne účely podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce. Ak sa stalo, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi náhradné voľno v dohodnutom termíne, je povinný mu vyplatiť nielen mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, ale aj dosiahnutú mzdu za nadčas. Ak vyššie uvedené nie je dohodnuté, platia pravidlá, ktoré platili aj do 30.4.2018 a to, že mzda za nadčas sa vypláca v mesiaci, kedy bol nadčas odpracovaný, a poskytnuté náhradné voľno je neplatené.

Normovanie práce

Zamestnávateľ môže zavádzať alebo meniť už zavedené normy spotreby práce len na základe objektívneho posúdenia požadovaného množstva práce a pracovného tempa zamestnanca. Zamestnávateľ nesmie uplatňovať normy spotreby práce, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.

Zaokrúhľovanie príspevku zamestnávateľa na stravovanie

S platnosťou od 1.5.2018 sa upravuje spôsob zaokrúhlenia príspevku zamestnávateľa na stravovanie na najbližší eurocent nahor.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a mzdové zvýhodnenia

Pôsobnosť niektorých ustanovení Zákonníka práce platných pre pracovný pomer sa rozšírila aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Aj pre dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru platia niektoré mzdové zvýhodnenia:

• mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, v nedeľu,
• mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu,
• mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce.

 

Zavádza sa „príplatok“ za prácu vo sviatok, kedy za každú hodinu odpracovanú vo sviatok patrí zamestnancovi na dohodu dohodnutá odmena zvýšená o sumu minimálnej mzdy za hodinu. Na rozdiel od zamestnancov v pracovnom pomere, pri dohodách nie je možné v žiadnom prípade dohodnúť odmenu už s prihliadnutím na prácu v sobotu a v nedeľu, a na prácu v noci.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a potvrdenie o zamestnaní

Zavádza sa povinnosť vydávať aj zamestnancom na dohody pri skončení dohody potvrdenie o tom, či sa z odmeny zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať.

 

Spracovala: Ing. Martina Lapšová, HOUR, spol. s r.o.

---