Dovolenka a nárok na náhradu mzdy

Cieľom dovolenky je regenerácia fyzických a psychických síl zamestnanca. Aj preto je poskytovanie náhrady mzdy za dovolenku upravené tak, aby stimulovalo zamestnanca dovolenku si čerpať.

Podľa článku 7 Smernice EP a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času každý pracovník má mať nárok na platenú ročnú dovolenku v trvaní najmenej štyroch týždňov a namiesto minimálnej doby ročnej platenej dovolenky mu nemôže byť vyplatená peňažná náhrada, s výnimkou prípadov skončenia pracovného pomeru.

Čerpanie dovolenky

Čerpanie dovolenky určuje podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len ZP) zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, podľa § 111 ods. 5 ZP musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.

Výnimkou v čerpaní dovolenky je dodatková dovolenka. Podľa § 107 ZP sa dodatková dovolenka musí čerpať prednostne.

Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, podľa § 114 ods. 2 ZP je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená.

Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, podľa § 114 ods. 3 ZP nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.

Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol uznaný za dočasne pracovne neschopného pre chorobu alebo úraz, ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, podľa § 114 ods. 4 ZP nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, podľa § 114 ods. 5 ZP nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení výkonu verejnej funkcie alebo odborovej funkcie.

Náhrada mzdy za čerpanú dovolenku

Zamestnancovi, ktorý čerpal dovolenku (vrátane dodatkovej), patrí podľa § 116 ods. 1 ZP za tento čas náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku

Náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku sa poskytuje len v obmedzenej miere:

• zamestnanec, ktorý má nárok aj na dodatkovú dovolenku, nemá podľa § 107 ZP nárok na náhradu mzdy; túto dovolenku si musí čerpať, a to prednostne
• zamestnanec, ktorý má ročný nárok na dovolenku v trvaní 4 týždňov (minimálny ročný nárok), a túto si nevyčerpal ani do konca nasledujúceho roka, nemá podľa § 116 ods. 3 ZP nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku
• zamestnanec, ktorý má ročný nárok na dovolenku v trvaní viac ako 4 týždne, má podľa § 116 ods. 2 ZP nárok na náhradu mzdy len za časť dovolenky, ktorá presahuje minimálny ročný nárok 4 týždňov. Príklad: ak má zamestnanec nárok na 5 týždňov ročnej dovolenky, má nárok na náhradu mzdy za 1 týždeň dovolenky
• zamestnanec, ktorému skončil pracovný pomer, má podľa § 116 ods. 2 a 3 ZP nárok na náhradu mzdy za celú časť nevyčerpanej dovolenky, t.j. aj za časť minimálneho ročného nároku. Ani v prípade skončenia pracovného pomeru zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku, tú si musí vyčerpať

Vrátenie náhrady mzdy za prečerpanú dovolenku

Podľa § 117 ZP je zamestnanec povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.

---