Porušenie liečebného režimu počas dočasnej pracovnej neschopnosti


Zamestnancovi, ktorý bol uznaný za dočasne práce neschopného, a splnil zákonné podmienky (napríklad je nemocensky poistenou osobou), je zamestnávateľ povinný za prvých desať dní nemoci vyplatiť náhradu príjmu podľa Zákona č. 462/2003 o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, a Sociálna poisťovňa je povinná od jedenásteho dňa nemoci vyplácať dávku nemocenské podľa Zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení.

Aby sa tak stalo, musí zamestnanec dodržiavať zákonom určené pravidlá (§ 5 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 462/2003; § 227 ods. 2 písm. e) f) zákona č. 461/2003):
  • dodržiavať lekárom určený liečebný režim;
  • zdržiavať sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nedodržanie týchto pravidiel má za následok viacero sankcií, o ktorých si povieme v tomto príspevku.



Strata nároku na finančnú podporu počas nemoci

Nárok na náhradu príjmu nemá zamestnanec, ktorý porušil liečebný režim určený lekárom, a to odo dňa porušenia liečebného režimu, resp. ak sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára, a to odo dňa zistenia tejto skutočnosti (§ 5 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 462/2003).

Nárok na výplatu nemocenského nemá poistenec odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom (§ 38 zákona č. 461/2003). Pri opakovanom porušení liečebného režimu počas trvania tej istej dočasnej pracovnej neschopnosti poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského od každého dňa opakovaného porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 kalendárnych dní od každého dňa opakovaného porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Čo znamená dodržiavanie určeného liečebného režimu?

Je to napr. povinnosť užívať predpísané lieky, dodržiavať kľudový režim a oddych na lôžku, vystríhať sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo ovplyvniť dobu liečenia, dostaviť sa v určený deň na lekársku prehliadku, dodržiavať čas vychádzok určených ošetrujúcim lekárom, pričom však aj počas týchto vychádzok musí pacient dodržiavať odporúčania lekára. Takže ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného napríklad z dôvodu bolesti chrbtice, nemôže počas určených vychádzok pracovať doma na stavbe či v záhrade. Ďalej zamestnanec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, na ktorú bol uznaný práceneschopným, nesmie sa počas vychádzok zdržiavať v pohostinských zariadeniach, nesmie fajčiť a požívať alkoholické nápoje.

Miesto určené počas dočasnej pracovnej neschopnosti

Dočasne pracovne neschopná osoba nie je povinná zdržiavať sa iba v mieste svojho trvalého alebo prechodného bydliska. Môže si určiť i inú adresu, pričom túto nechá lekárom uviesť v tlačive o dočasnej pracovnej neschopnosti. Určená adresa na tlačive môže byť iba jedna. Po dohode s ošetrujúcim lekárom je možné ju zmeniť a je potrebné ju do ôsmich dní oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (§ 227 ods. 4 zákona č. 461/2003).

Čo môže kontrolovať zamestnávateľ

Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti, a to v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava (§ 9 ods. 4 zákona č. 462/2003). Kontrolu liečebného režimu síce zamestnávateľ nie je oprávnený vykonávať, ale porušenie liečebného režimu sa u zamestnanca považuje za porušenie jednej zo základných povinností zamestnanca podľa § 81 písm. d) Zákonníka práce. Takže je právom zamestnávateľa zisťovať, či zamestnanec porušil liečebný režim, a pri porušení vyvodiť disciplinárne dôsledky.

Sociálna poisťovňa a porušenie liečebného režimu

Kontrola dodržiavania liečebného režimu je plne v kompetencii Sociálnej poisťovne. Dodržiavanie liečebného režimu organizuje posudkový lekár a kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže prebiehať od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, sedem dní v týždni bez ohľadu na soboty, nedele alebo sviatky. Kontrola sa môže vykonať na podnet posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo inej fyzickej alebo právnickej osoby. Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor. Kontrola sa vykonáva v byte dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne práceneschopný poistenec zdržuje. Posudkový lekár a určený zamestnanec sú povinní preukázať dočasne práceneschopnému poistencovi oprávnenie na vykonanie kontroly. Po vykonaní kontroly sú povinní uviesť na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy a kde vykonali kontrolu, a údaje potvrdiť svojím podpisom (§ 155 zákona č. 461/2003).

V prípade, že pracovník Sociálnej poisťovne nezastihne poistenca na určenej adrese, nechá v poštovej schránke Oznámenie o vykonaní kontroly. Vtedy poistenec neodkladne kontaktuje útvar lekárskej posudkovej činnosti príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne za účelom preukázania dôvodu svojej neprítomnosti na uvedenej adrese. Napríklad pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky, je osamelý a nemá rodinného príslušníka, ktorý by mu zabezpečil základné životné potreby, sa môže vzdialiť z domu nakúpiť si základné potraviny a lieky. Pre potreby kontroly sa však odporúča mať odložený pokladničný blok aj s časom nákupu, ktorý sa bude porovnávať s časom kontroly. V prípade porušenia ďalších povinností, napr. neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa dočasne práceneschopný poistenec zdržiava, alebo pri neodstránení prekážok na výkon kontroly (pes, pokazený zvonček, komplikovaný prístup do bytu a pod.), môže Sociálna poisťovňa túto skutočnosť vyhodnotiť ako porušenie ustanovení § 231 ods. 1 písm. k) zákona č. 461/2003, za čo hrozí poistencovi pokuta podľa aktuálne platného sadzobníka od 100 eur do 16 596,96 eura, vo väčšine prípadov však vo výške 100 eur, a za opakované porušenie povinností až do 170 eur (zdroj: socpoist.sk).

Zdravotná poisťovňa a porušenie liečebného poriadku

Zdravotná poisťovňa má s platnosťou od 1.1.2017 právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu.

Zhrnutie

Porušením liečebného režimu zamestnanec riskuje:
  • stratu nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti;
  • stratu nároku na dávku nemocenské;
  • disciplinárny postih zamestnávateľa;
  • pokutu Sociálnej poisťovne;
  • nároky zdravotnej poisťovne na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť.
 

Aj neplatená nemoc je vylúčenou dobou na platenie poistného

Keďže podľa § 140 ods. 2 Zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení vylúčenou dobou na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti je doba, kedy je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, nemoc (a teda nie doba, kedy nemá nárok na náhradu príjmu, alebo na nemocenské), obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti bez nároku na náhradu príjmu alebo nemocenské sa považuje za vylúčenú dobu na platenie poistného rovnako, ako u nemoci s nárokom náhradu a nemocenské.

Porušenie liečebného režimu v systéme Humanet

Pri porušení liečebného režimu zamestnanca sa do pridanej evidencie na záložke Osobné/ Nemoci v políčku Dôvod krátenia vyberie položka Porušenie liečebného režimu. Označí sa políčko Krátenie podľa zákona, čím sa sprístupní na editáciu políčko Dátum krátenia, do ktorého sa zadá dátum, kedy došlo k porušeniu liečebného režimu. Od tohto dňa systém nevypočíta náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

Viac o zadaní nemocí a výpočte náhrady sa dočítate v príručke Mzdové položky v systéme Humanet.

Spracovala: Ing. Martina Lapšová, metodik PaM, HOUR, spol. s r.o.