Pracovná pohotovosť

Sú pracovné pozície, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je zabezpečovanie pracovnej pohotovosti. Čo sa považuje za pracovnú pohotovosť, kedy môže byť pohotovosť nariadená, definície jednotlivých typov pohotovostí upravuje § 96 Zákonníka práce. Mzdové nároky za pracovnú pohotovosť upravuje zamestnancom odmeňovaným podľa Zákonníka práce § 96 tohto zákona, a zamestnancom odmeňovaným podľa Zákona č. 553/2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len ZVZ) § 19a a § 21 zákona.


Podľa Zákonníka práce (ďalej len ZP) je pracovná pohotovosť čas, kedy sa zamestnanec mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas zdržiava na dohodnutom mieste a je pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, a to len v odôvodnených prípadoch a na zabezpečenie nevyhnutných úloh (§ 96 ods. 1 ZP). Zamestnávateľ môže pracovnú pohotovosť nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom (§ 96 ods. 7 ZP).

Zákonník práce delí pohotovosť na neaktívnu časť pracovnej pohotovosti a aktívnu časť pracovnej pohotovosti. Neaktívna časť pracovnej pohotovosti je doba, kedy zamestnanec prácu nevykonáva, ale je pripravený na výkon práce. Neaktívna časť pracovnej pohotovosti sa delí na pohotovosť na pracovisku (§ 96 ods. 2 ZP) a na pohotovosť na dohodnutom mieste mimo pracoviska (§ 96 ods. 4 ZP). Aktívna časť pracovnej pohotovosti je doba, kedy zamestnanec prácu vykonáva (§ 96 ods. 6 ZP).

Neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku je doba, ktorá sa považuje za pracovný čas (§ 96 ods. 2 ZP). Táto doba sa započítava do limitov počtu hodín podľa § 85 ods. 9 (priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín) a § 85a ods. 1 Zákonníka práce (ak ide o zdravotníckeho zamestnanca priemerný týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 56 hodín).

Ak teda priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín, tak napr. za rok (pre zjednodušenie za 52 ucelených kalendárnych týždňov) z limitu 52x48=2496 hodín pri 40-hodinovom ustanovenom týždni (8 h denne/5 dní v týždni, 52x40=2080 h/rok) pri využití maximálneho rozsahu práce nadčas 400 hodín (§ 97 ods. 10 ZP) zostane na pracovnú pohotovosť na pracovisku k dispozícii 2496-2080-400=16 hodín. Ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu a zamestnanec súhlasí s prekročením 48-hodinového limitu, priemerný pracovný časť zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 56 hodín (52x56= 2912). V obdobnom prípade by na pracovnú pohotovosť zostalo 2912-2080-400= 432 hodín (hovoríme o limite pre dohodnutú pracovnú pohotovosť, nie nariadenú).

Zamestnancovi odmeňovanému podľa Zákonníka práce patrí za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu (§ 96 ods. 3 ZP). V systéme Humanet sa pre toto plnenie použije položka SMH30516 Pohotovosť - na pracovisku neaktívna, do ktorej sa zadá počet hodín. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí (§ 96 ods. 3 ZP).

Zamestnancovi odmeňovanému podľa zákona č. 553/2003 patrí za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku 50 %, a ak ide o deň pracovného pokoja 100 % hodinovej sadzby jeho funkčného platu (§ 19a ZVZ). V systéme Humanet sa pre toto plnenie použije položka SMH30501 Pohotovosť – ŠSaVS na pracovisku, resp. SMH30502 Pohotovosť – ŠSaVS na pracovisku v deň voľna, do ktorej sa zadá počet hodín. Za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku zamestnancovi nepatrí príplatok podľa § 16 až 18 a plat za prácu nadčas podľa § 19. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi plat podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi nepatrí funkčný plat (§ 19a ZVZ).

Za pracovisko pre účely pracovnej pohotovosti možno považovať pravidelné pracovisko zamestnanca, t.j. miesto, ku ktorému sa viaže výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ale aj iné určené miesto v sídle zamestnávateľa.

Neaktívna časť pracovnej pohotovosti na dohodnutom mieste mimo pracoviska je doba, ktorá sa nezapočítava do pracovného času (§ 96 ods. 4 ZP). Zamestnancovi odmeňovanému podľa Zákonníka práce patrí za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska náhrada vo výške najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (§ 96 ods. 5 ZP). V systéme Humanet sa pre toto plnenie použije položka SMH30509 Pohotovosť - v mieste bydliska, do ktorej sa zadá počet hodín.

Zamestnancovi odmeňovanému podľa zákona č. 553/2003 patrí za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska náhrada v sume 15 % hodinovej sadzby funkčného platu alebo 25 % tejto sumy, ak ide o deň pracovného pokoja (§ 21 ods. 1 písm. a) ZVZ). V systéme Humanet sa pre toto plnenie použije položka SMH30503 Pohotovosť - ŠSaVS v mieste bydliska, resp. SMH30504 Pohotovosť - ŠSaVS v mieste bydliska v deň voľna, do ktorej sa zadá počet hodín. Ak má zamestnanec možnosť použiť pridelený mobilný prostriedok spojenia, patrí mu za každú hodinu náhrada v sume 5 % hodinovej sadzby funkčného platu alebo 10 % tejto sumy, ak ide o deň pracovného pokoja (§ 21ods. 1 písm. b) ZVZ). V systéme Humanet sa pre toto plnenie použije položka SMH30505 Pohotovosť - ŠSaVS mimo pracoviska + mobil, resp. SMH30506 Pohotovosť - ŠSaVS mimo pracoviska + mobil, deň voľna, do ktorej sa zadá počet hodín. Náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonávaniu práce; takéto vykonávanie práce je prácou nadčas (§ 21 ods. 2 ZVZ).

Aktívna časť pracovnej pohotovosti je doba, ktorá sa považuje za prácu nadčas (§ 96 ods. 6 ZP). Zamestnancovi odmeňovanému podľa Zákonníka práce patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 25 % jeho priemerného zárobku (§ 121 ods. 1 ZP). V systéme Humanet sa pre toto plnenie použije položka SMH10301 Príplatok - nadčas nižší (celkom), do ktorej sa zadá počet hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 35 % jeho priemerného zárobku (§ 121 ods. 1 ZP). V systéme Humanet sa pre toto plnenie použije položka SMH10303 Príplatok – nadčas – rizikové práce.

Zákon č. 553/2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme nedefinuje aktívnu časť pracovnej pohotovosti. V § 21 ods. 2 však hovorí o tom, že ak došlo počas pracovnej pohotovosti k vykonávaniu práce, takéto vykonávanie práce je prácou nadčas. Za hodinu práce nadčas patrí zamestnancovi hodinová sadzba jeho funkčného platu zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 % (§ 19 ZVZ). V systéme Humanet sa pre toto plnenie použije položka SMH10301 Príplatok - nadčas nižší (celkom), resp. SMH10302 Príplatok - nadčas vyšší (celkom), pričom v novej databáze si užívateľ musí nastaviť hodnotu PAM položky na hodnotu 0,3, resp. 0,6.

Priemerný zárobok a pohotovosť – do zúčtovanej mzdy pre výpočet priemerného zárobku sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku podľa § 96 ods. 3, a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 134 ods. 1 ZP).

Viac o použití jednotlivých mzdových položiek sa dočítate v príručke Mzdové položky v systéme Humanet.

Spracovala: Ing. Martina Lapšová, metodik PaM, HOUR, spol. s r.o.