Účtovné a daňové odpisy majetku

Majetok, z ktorého má účtovná jednotka úžitok dlhšie ako 1 rok a presiahol cenu uvedenú v § 22 zákona č. 595/2003 o dani z príjmov, nemôže účtovná jednotka zahrnúť do nákladov naraz. Pri majetku, z ktorého má účtovná jednotka úžitok dlhšie ako 1 rok ale nepresiahol cenu uvedenú v § 22 zákona o dani z príjmov sa účtovná jednotka môže rozhodnúť či si tento majetok zahrnie do nákladov bežného roka alebo ho bude odpisovať postupne. Výdavky spojené s dlhodobým majetkom sa do nákladov zahŕňajú postupne prostredníctvom odpisov. Odpis predstavuje peňažné vyjadrenie opotrebenia majetku za určité časové obdobie. Dlhodobý majetok sa odpisuje dvomi spôsobmi účtovne a daňovo.

Základným rozdielom medzi účtovnými a daňovými odpismi je, že daňové odpisy určuje zákon o dani z príjmov, tieto odpisy sa považujú za daňový výdavok avšak nezohľadňujú skutočné opotrebenie dlhodobého majetku. Pričom účtovné odpisy sú dané v zákone 431/2002 o účtovníctve a v postupoch účtovania, tieto odpisy vyjadrujú reálne opotrebenie dlhodobého majetku, ktoré zodpovedá bežným podmienkam používania majetku.

Rozdielna je aj frekvencia odpisovania, kým daňové odpisy majú ročnú frekvenciu, účtovné odpisy sa odpisujú mesačne.

Ďalší podstatný rozdiel je v dobe a metóde odpisovania. Keďže daňové odpisy sú stanovené zákonom o dani z príjmov, tak aj doba a metóda odpisovania je presne určená v tomto zákone. Účtovná jednotka si metódu daňového odpisovania nesmie zmeniť, je povinná počas celej doby odpisovania používať rovnakú metódu. Zatiaľ čo dobu a metódu účtovného odpisovania si účtovná jednotka môže zvoliť sama (najlepšie tak, aby čo najreálnejšie popisovala opotrebenie majetku) a účtovná jednotka môže podľa meniacich sa podmienok prehodnotiť a zmeniť odpisový plán, upraviť zostatkovú dobu odpisovania alebo sadzbu odpisovania k prvému dňu účtovného obdobia.